„Každý je génius, no ak súdite rybu podľa jej schopnosti šplhať sa po stromoch, prežije celý svoj život vo viere, že je hlúpa“.
Albert Einstein
Nasledovné riadky hovoria o našej subjektívnej skúsenosti na konci školského roka. Verím, že moje slová sa nikoho nedotknú, ale považujem za dôležité podeliť sa so svojimi pocitmi a postrehmi. Som rodičom žiaka druhého ročníka. Aďko je v pohode zmierený so všetkým, o čom budem písať, problém vidím skôr ja ako vyštudovaný pedagóg. Som šťastná, že synovi nedávam spätnú väzbu o tom, že nelichotivé známky pre mňa ako rodiča znamenajú strach, sklamanie či smútok. Dávam mu tak základ pre to, aby sa ho negatívne hodnotenie emocionálne nedotýkalo. Verím, že raz príde deň, kedy bude žiacke úsilie a dosiahnuté výsledky hodnotené inak ako známkou. Potom nebudem musieť ani ja vo svojom vnútri zvádzať boj s týmito nezmyslenými číslami.
Žijem svoj sen a venujem sa empatickému kontaktnému vzťahovému rodičovstvu. Milujem sprevádzanie matiek materstvom a moja práca je môj životný štýl. Je to moja vášeň a skutočné poslanie. Keď človeka práca baví, prestáva pracovať a začína tvoriť. Môj príbeh si prečítajte tu >>
