Nulová separácia a prvých 1000 minút je pre bábätko aj matky po pôrode kľúčových

Publikované: časopis Maminka, jún 2017
„Kontakt koža na kožu vyvoláva pocity bezpečia.“

V súčasnej dobe je materská a novorodenecká starostlivosť v značnej miere založená na rutinnom separovaní matky a novorodenca – platí to najmä pre našu, západnú civilizáciu. Oproti tomu stojí súhrn nových vedeckých poznatkov, ktoré podporujú tzv. „nulovú separáciu“ matky a dieťaťa. Telo matky a kontakt „skin-to-skin“ (koža na kožu) sú najlepším spôsobom starostlivosti o dieťa, podporujúce lepšie výsledky nielen pre normálne zdravé deti, ale aj pre tie najmenšie, predčasne narodené deti. Prvých tisíc minút je pre bábätko aj pre matky po pôrode kľúčových. Toto všetko je odkaz švédskeho neurológa Dr. Nilsa Bergmana, ktorý navštívil Slovensko v januári 2017 na konferencii v Žiline.

V našich podmienkach sa stále verí, že telo matky nie je bezpečným miestom pre novorodencov. Zdravé aj predčasne narodené deti sú po pôrode matkám odnášané do inkubátorov, o ktorých si myslíme, že sú lepším a bezpečnejším prostredím ako telo matky. Výskumy však poukazujú na škodlivosť týchto praktík. Zároveň uvádzajú, že predčasne narodené deti sú nestabilné preto, že medzi matkou a dieťaťom dochádza k separácii a to najmä počas prvých hodín strávených v inkubátore.

Prečo je ale prvých tisíc minút kľúčových pre matku aj dieťa? Počas nich sa vytvára dôležitá väzba medzi matkou a dieťaťom. Kontakt koža na kožu môžeme vnímať ako dokonalý prechod na mimomaternicový život. Je to obrovská zmena. Počas prvých tisíc minút po pôrode sa dieťa rozhodne, či je svet bezpečné alebo nebezpečné miesto. Kontakt koža na kožu vyvoláva pocity bezpečia. Nils Bergman dokonca hovorí o zmenách v DNA, ktoré sa udejú pri separácii a môžu sa neskôr v živote prejaviť chorobou (rakovina, psychické choroby,…).

Počas prvých tisíc minút sa v dôsledku kontaktu s bábätkom v mozgu matky aktivuje množstvo hormonálnych zmien, vďaka ktorým sa zvyšuje vnímavosť matky voči bábätku. Takto sa počas prvých tisíc minút mení aj matkin mozog tak, aby bola schopná starať sa o bábätko lepšie. „Toto je to, čo nazývam dokonalé prepojenie medzi matkou a dieťaťom, kedy materstvo nie je „ťažká práca“, ale všetko sa nastaví práve v tejto chvíli. Materstvo môže byť naozaj „Materský raj„“, dodala Adriana Kráľová, ktorá dvakrát zažila nerušený bonding svojich detí.

Ďalším dôležitým aspektom kontaktu koža na kožu je dojčenie. Bezprostredný kontakt poskytuje podmienky pre to, aby sa mohlo začať dojčenie. Po pôrode ovplyvňuje výsledok dojčenia hormón oxytocín a ako hovorí MUDr. Michel Odent, franczsky chirurg a pôrodník,: „Oxytocín je plachý hormón“, preto je dôležité ho po pôrode ochraňovať a podporiť jeho prirodzené aktivovanie. Problémom je však separácia, pretože vtedy úraduje hormón kortizol. Bežne vidíme novorodenca ležať v postieľke, v ktorej buď plače alebo spí. „Plač ako trénovanie pľúcok“ je dávny prežitok. Moderná neuroveda tento názor vôbec nepodporuje. Dieťa zažíva stres a zvýšenú tvorbu hormónu kortizol, následkom čoho dochádza k spotrebovaniu energie. Ak však matka poskytuje dieťatku reguláciu telesnej teploty prostredníctvom svojho tela, všetka jeho energia ostáva k dispozícii pre vlastný rozvoj. Tieto hodnoty sú potom určujúce na celý život a majú priamy dopad na oblasť zdravia.

Zabalené a separované dieťa leží tíško so zavretými očami a predpokladá sa, že spí. Štúdia o aktivácii autonómneho nervového systému (ANS) (Mortan et al. 2011) preukázala, že hlboká fáza spánku sa u separovaných detí znížila o 86% (v porovnaní s deťmi, ktoré zažívali kontakt koža na kožu) a ich spánkový cyklus takmer vymizol. U detí sa tiež vyskytli špecifické autonómne vzorce správania, kotré sa dokonale zhodujú s tými, ktoré boli popísané ako „reakcie na hrozby“ pozorované u zneužívaných detí (Perry et al. 1995). Prvým náznakom pocitu hrozby u dieťaťa je jeho bdelosť. V stave bdelosti plač zabezpečuje základnú hodnotu prežitia, nakoľko vnímaná hrozba je ďalej než jeho matka. Keď je však pocit hrozby bližšie ako matka alebo keď matka na potreby dieťaťa nereaguje, plač mohol hrozbu zvýšiť a preto nasleduje stav „zmeravenia“ (Misslin 2003). Tento „stav zmeravenia“ sprevádza intenzívna a úplná aktivácia ANS, kde EEG nepreukazuje žiadne známky aktivity (Jones, McFall & Diego 2004). Takéto deti ležia úplne bez pohybu, v tichosti, s očami pevne zavretými. Predpokladá sa, že ide o spánok, ale v skutočnosti ide o stav vysokého vzrušenia, ktorý je tiež označovaný ako „strach, hrôza – des“ (Perry et al. 1995). Keď je tento stav predlžovaný, kortizol môže iniciovať škodlivé zmeny, ktoré môžu mať vplyv na jedinca počas celého jeho života.

Miera prežitia je síce dôležitá, v skutočnosti však záleží na jeho kvalite. To je obzvlášť dôležité pre predčasne narodené deti, ktoré v separácii trávia celé týždne. Bola u nich preukázaná slabá kvalita prežitia s ohľadom na imunitu (Baron et al. 2011; Bird et al. 2010), IQ a školskú spôsobilosť (Jain 2008, Morse et al. 2009). Kontakt koža na kožu s nulovou separáciou predstavuje biologickú normu (štandard) a je najpodstatnejší zo všetkých vyššie uvedených zásahov, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu prežitia.

Aj pôrody sú v našich podmienkach riadené. Často sa udržiava „kontrola“ a „riadenie“ celého pôrodu inými osobami, namiesto toho, aby pôrod bol záležitosťou samotnej rodičky. Dokonca je po pôrode matka nabádaná „oddýchnuť si po pôrode osamote“, pretože je to tak bezpečné ako pre ňu, tak aj pre dieťatko, ktoré ostáva v starostlivosti cudzích ľudí. No pritom sme zabudli na význam kontaktu koža na kožu, kedy všetky stimulácie medzi matkou a dieťaťom (očný kontakt, stimulácia bradaviek, zvuky, atď.) kooperujú a harmonizujú. Je to priestor pre mnoho jedinečných procesov, ktoré sa už nikdy nezopakujú.

Matka a dieťa sú v tomto procese pripravené na to, aby sa vytvorila optimálna a hlboká vzťahová väzba. Nils Bergman zdôrazňuje, že čím je viac kontaktu koža na kožu, tým je väzba bezpečnejšia. Kontakt koža na kožu tiež znižuje popôrodné depresie. Matky, ktoré strávia so svojimi deťmi prvých tisíc minút života, už potom svoje dieťa ani nedovolia odniesť. „Dobrá cicavčia matka vykazuje dravosť pri obrane mláďat“, hovorí Nils Bergman. „To mi pripomenulo seba, keď mi tretie dieťatko chceli odniesť po dvoch hodinách bondingu (mne teda stačilo prvých šesťdesiat minút) pre banálne zakrvácanie z pupočníka a následné zníženie telesnej teploty. Ja som si svoje dieťa vybojovala a odniesla ho v kontakte koža na kožu zakryté plienkou po vlastných tesne po pôrode na izbu šestonedelia“, dodala Adriana Kráľová. „V kontakte som mu opäť poskytla teplo, bezpečie a stabilizáciu, ktorú syn potreboval. „Zmenila som sa na šelmu“ a dnes je z toho krásny príbeh podložený vedou.“

Separácia ďalej oslabuje alebo ničí vzťahovú väzbu medi matkou a dieťaťom. Čím je puto kvalitnejšie hneď na začiatku, tým je väzba bezpečnejšia a silnejšia. Ak po pôrode nedôjde k separácii, matka je v synchronicite správania sa so svojim dieťaťom. Výchova dieťaťa je tým pádom jednoduchšia. Matka sa stáva citlivejšou na potreby svojho dieťaťa a dokáže sa oň starať inštinktívne. Naopak, ak je začiatok zlý, matka svojmu dieťaťu často horšie rozumie. Pociťuje únavu, musí sa naladiť na potreby dieťaťa a je to naozaj „ťažká práca“. „Všetko toto som zažila“, hovorí Adriana.

Na konferencii Dr. Nils Bergman ďalej zdôraznil, že na vytvorenie vzťahovej väzby medzi otcom a dieťaťom je tiež dôležité kritické obdobie prvých tisíc minút. Na prežívanie otcovstva v úplne inej kvalite vraj stačí 30 minút kontaktu koža na kožu. Ak sa pokúsime o toto prepojenie o dva-tri dni neskôr, nedosiahneme taký istý účinok.

Nils Bergman vytvoril koncept tzv. „kangarouly“ – ženy, ktorá podporuje matku nielen počas pôrodu ako dula, ale aj následne počas prvých tisíc minút. Vtedy stráži kontakt koža na kožu s matkou alebo otcom či dokonca s príbuznými a podporuje dojčenie. Matka by nikdy nemala byť počas tohto obdobia sama. Hladina oxytocínu ostáva vysoká, kortizol nízky a materské správanie a všetky hormonálne prepojenia sa môžu udiať tak, ako je potrebné. Kangaroula tak jedinečným a novým spôsobom ochraňuje oxytocín po pôrode. Matky predčasne narodených bábätiek potrebujú pomoc kangarouly ešte naliehavejšie.

Z poznatkov neurovedy vieme, že kontinuálny kontakt koža na kožu, nulová separácia a dojčenie hneď po narodení dávajú bábätku správny začiatok do života. Túto situáciu Dr. Nils Bergman pripodobňuje ku štartu rakety do vesmíru. Správny či nesprávny štart rakety rozhoduje o tom, ako ďaleko sa dostaneme. Zdôrazňuje, že nie dôležitých len prvých tisíc minút, ale aj prvých tisíc sekúnd. Ak prvých tisíc minút dopadne dobre, potom prvých tisíc hodín života bude jednoduchých a prvých tisíc dní života bude ľahkých ako vánok. Vieme, že v rannom vývoji dieťaťa je do prvých dvoch rokov v mozgu bábätka všetko na správnom mieste. Ak prvé dva roky dieťaťa neboli dobré, hovoríme o toxickej miere stresu a ten ovplyvní jeho život. „V dvoch rokoch dokážeme zmerať bezpečnú vzťahovú väzbu. A tá je dobrým ukazovateľom toho, akým smerom sa bude vyvíjať život človeka a jeho zdravie – fyzické, emocionálne aj sociálne“, dodal Nils Bergman.

Zdroje:

Bergman, N.J., 2014, ‘The neuroscience of birth – and the case for Zero Separation’, Curationis 37(2), Art. #1440, 4 page. http://dx.doi. org/10.4102/curationis. V37i2.1440
Konferencia v Žiline – január, 2017

citácie s láskavým dovolením autora

Profil

Mgr. Adriana Kráľová je certifikovaná poradkyňa pri dojčení a poradkyňa nosenia detí v šatkách a ergonosičoch. Je majiteľkou e-shopu Kengurka a trojnásobnou matkou na plný úväzok, ktorá všetky svoje deti dojčila, a to dokonca tandemovo. Splnila si svoj sen a v roku 2014 začala prevádzkovať e-shop www.kengurka.sk, ktorý priamo odráža to, čím Adriana žije: vzťahovú výchovu. Ako poradkyňa pri dojčení navrhuje podávanie umelého mlieka dojčaťu až po vyčerpaní všetkých alternatív (odborná pomoc poradkyne pri dojčení, mlieko od darkyne). Ďalej neodporúča používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Vo svojej práci dodržiava Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka, publikuje a podporuje dojčenie bez nároku na honorár. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy.

Žijem svoj sen a venujem sa empatickému kontaktnému vzťahovému rodičovstvu. Milujem sprevádzanie matiek materstvom a moja práca je môj životný štýl. Je to moja vášeň a skutočné poslanie. Keď človeka práca baví, prestáva pracovať a začína tvoriť. Môj príbeh si prečítajte tu >>

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *