Quo vadis slovenské školstvo?

Každý je génius, no ak súdite rybu podľa jej schopnosti šplhať sa po stromoch, prežije celý svoj život vo viere, že je hlúpa“.
Albert Einstein

Nasledovné riadky hovoria o našej subjektívnej skúsenosti na konci školského roka. Verím, že moje slová sa nikoho nedotknú, ale považujem za dôležité podeliť sa so svojimi pocitmi a postrehmi. Som rodičom žiaka druhého ročníka. Aďko je v pohode zmierený so všetkým, o čom budem písať, problém vidím skôr ja ako vyštudovaný pedagóg. Som šťastná, že synovi nedávam spätnú väzbu o tom, že nelichotivé známky pre mňa ako rodiča znamenajú strach, sklamanie či smútok. Dávam mu tak základ pre to, aby sa ho negatívne hodnotenie emocionálne nedotýkalo. Verím, že raz príde deň, kedy bude žiacke úsilie a dosiahnuté výsledky hodnotené inak ako známkou. Potom nebudem musieť ani ja vo svojom vnútri zvádzať boj s týmito nezmyslenými číslami.

Som asi Marťan a ešte viac

Už dlhšie ma trápi stav slovenského školstva. Keď je pre mňa niečo cez čiaru, ozvem sa. A vtedy sa stáva zo mňa v očiach okolia Marťan alebo niečo ešte horšie. Učitelia si nepriznajú, že niečo nie je v poriadku alebo že by niečo mohlo fungovať aj inak. Vcelku to chápem – kritizovali by tým samých seba a to nedokáže každý. Niektorí to vedia a ja k nim patrím, konštruktívna kritika predsa môže pomôcť pohybu vpred, zmene a zlepšovaniu procesu.

Popri učiteľoch a žiakoch sú súčasťou vzdelávacieho procesu určite aj rodičia. Tí v Aďkovej triede sú pravdepodobne so súčasným stavom spokojní. Tak som to pochopila, keď som sa snažila problematiku reflektovať smerom k nim. Všetci sú ticho. Socialistické školstvo zanechalo obrovské škody nielen v tejto téme. Veď sa na to spoločne pozrime. „Držať h* a krok“ alebo jednoducho strach z toho, že si zasadnú na moje dieťa, sa občas ozve v mnohých hlavách.

Pozrime sa na to spolu:

1. Žiak je trestaný za to, že urobí chybu. A pritom robiť chyby je také užitočné! Ak kreatívny dospelý človek chce niečo dosiahnuť, musí sa najskôr mnohokrát pomýliť, aby dosiahol vynikajúci výsledok. Viem to podľa seba, riadim vlastnú firmu. Chybu považujem za dôležitú a treba s ňou ďalej pracovať.

2. Deti dostávajú množstvo domácich úloh, ktoré ničia ich motiváciu učiť sa. Ruku na srdce. Pristihli ste sa pritom, že nenávidíte domáce úlohy svojich detí? Ja áno a môj syn tiež. A to o mne niečo neviete. Som rodený šprt! Milujem poznanie, študujem si informácie z vlastného záujmu doteraz a napriek tomu nenávidím domáce úlohy ako rodič dieťaťa na základnej škole. A to sa bavíte s Marťanom, ktorý má obrovskú vnútornú motiváciu a lásku k poznaniu!

3. Je toho na mňa veľa. Chytám sa za hlavu, ako môže dostať druhák na základnej škole v písomke dve strany A4 plné príkladov z matematiky. Ja ich skúsim spočítať. Všetky tie operácie, v húseniciach, v nudných zadaniach a spolu so slovnými úlohami. Bude to číslo, ktoré vás dostane!!! Dokopy 84 príkladov a to som nezarátala prípady, v ktorých si príklad vyžadoval viacej operácií.

4. Červené more. A toto je akože motivácia? Že žiakom ukazujeme, akí sú hlúpi zakaždým, keď im naspäť odovzdáme hárok papiera s červeným morom? Nestačí si zobrať zelenú a trochu menej popisovať papier? Možno by som pri chybe zvolila len malú guličku.

5. Individualita. Môj syn je ľahko unaviteľný. Niektoré deti možno užívajú lieky, ktoré ovplyvňujú pozornosť. Kedy to konečne niekto začne brať do úvahy? A položte si ešte jednu otázku. Vie vlastne váš učiteľ, v čom vyniká vaše dieťa? Pozná ho vôbec? Prihliada na jeho osobnosť?

6. Tréning polovičného človeka. Dávate si otázku prečo polovičného? Mozog sa skladá z dvoch hemisfér. A slovenské školstvo trénuje len tú jednu. Ľavú. Tak sa prosím nečudujme, že naše školstvo je obmedzené len na bifľovanie. Kto vypočíta viac, kto sa lepšie nabiflí, ten je ocenený. Intuícia či kreativita ostali za zatvorenými dverami.

7. Neučme sa pre tabuľky, známky a štátom zadané testovania. A tu si dovolím povedať, že sa to deje. A výsledok? Slovenské školstvo v rámci Európy veľmi zaostáva. Čudujete sa? Ja nie. Bolo by úžasné môcť sa učiť pre radosť.

Stále si myslíte, že slovenské školstvo nepotrebuje zmenu? Alebo že ja som z Marsu? Nie, nie som. Mám svoj názor a vnímam s otvoreným srdcom, čo sa tu deje. A vôbec sa mi to nepáči.

Užitočný odkaz k domácim úlohám tu.

Mgr. Adriana Kráľová

Normálně jsem právě měla jedno propojení informací …"AHA" 💡💡💡Každopádně co dodat… Jarda mě baví čím dál víc.👌❤️

Uverejnil používateľ Moni C. Pondelok 18. september 2017

 

Žijem svoj sen a venujem sa empatickému kontaktnému vzťahovému rodičovstvu. Milujem sprevádzanie matiek materstvom a moja práca je môj životný štýl. Je to moja vášeň a skutočné poslanie. Keď človeka práca baví, prestáva pracovať a začína tvoriť. Môj príbeh si prečítajte tu >>

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *