Referencie

Vitajte v mojej Knihe návštev. Ďakujem za vaše milé príspevky!

60 myšlienok na “Referencie

  1. Ďakujem Adriane za to že mi pomohla dostať sa a prekonať laktačnú krízu… bez jej pomoci by som sa mohla s dojčením rozlúčiť….určite ju môžem odporučiť, ak máte problémy nebojte sa ju osloviť…je úžasná milá a čo je hlavné dobrá odborníčka 🙂 ešte raz veľké ĎAKUJEM !!!

  2. Som mladá mamička, ktorá by sa Vám chcela poďakovať za to, že sa opäť v plnej sile našla ako matka. Už od začiatku ako som sa dozvedela, že čakám bábätko som sa nesmierne tešila, asi ako každá dobrá mamička, pôrod som mala bez komplikácii, manžel bol pri mne, mala som jeho podporu. Ako prvorodička som sa samozrejme bála a radšej som si veľa informácii okolo toho nezisťovala, moja chyba…bonding 0 bodov. Priala by som si aby sa k rodičkám pristupovalo individuálne a nie ako „na páse“…:( čo sa týka dojčenia… mliečka som mala naozaj veeeľmi veľa, v nemocnici mi nikto nepomohol keď som sa zobudila s úplne premočenou košeľou od mliečka, to veľmi v pôrodniciach chýba…lenže všetci naokolo mi vraveli len aby som už nedojčila, že som príliš chudučká, v noci sa nevyspím atď…napokon som podľahla okoliu a dojčila som len 3 mesiace…vzdala som to, vy mamičky krásne podporujete a radíte im…keď mal syn 3 mesiace objavila som Kengurku 🙂 objednala som pre nás prvú šatku, objavila som vaše videjká ako sa robia rôzne úväzy…a spokojne sme sa nosili a vlastne nosíme dodnes 🙂 Je to môj 28 mesačný tuličko 😀 Nosenie mi vlastne nahradilo to, čo mi tak veľmi chýbalo…tá blízkosť pri dojčení, takisto spoločné spanie…som nesmierne šťastná, že som našla niekoho, kto cíti to čo ja a vie to krásne pretaviť do slov a myšlienok a hlavne práce, ktorú odvádzate…kiežby som Vás „poznala“ ešte pred tým naším nešťastným dojčením. Je to už raz tak a verím, že v budúcnosti pri ďalšom bábätku budem veriť svojím materinským inštinktom aj vďaka Vám viac. Verím, že svoje dieťa nerozmaznávam nosením alebo spoločným spaním, verím, že moje dieťa nie je hlúpe a že na všetko čo sa deje reaguje…už od narodenia a to aj vďaka Vám. Len tak ďalej Aďka. Pomáhate aj mamičkám, ktoré tak trochu stratili samé seba aby sa vnútorne prebudili a to je obrovský dar a inšpirácia. Ďakujem, teším sa na každé nové video či fotografiu <3

  3. Drahá Adriana, poznáme sa len virtuálne, no dúfam a verím že raz budem mať možnosť sa s tebou stretnúť aj osobne a do očí sa ti poďakovať za to všetko čo som za posledné obdobie zistila a naučila sa – práve od teba prostredníctvom tvojich článkov, príspevkov a blogov. Samostatná obrovská vďaka ti patrí za tvoj jedinečný a úžasný AK nosič, a úplne špeciálne ti chcem poďakovať za osvetu a podporu ktorú poskytuješ naokolo mamičkám ako som ja. Si ohromne inšpiratívna a krásna. Krásna nielen na pohľad ale aj dušou, čistá a úprimná. Tak ťa vidím ja. A laska s ktorou robíš všetko vo svojom živote, je taká nákazlivá, že prináša ostatným do života svetlo. Vlastne odkedy ta čítam, odvtedy sú moje dni slnečnejšie a moje bábätko spokojnejšie. Tak veľmi ťa potrebujeme, si dar z nebies. Ďakujem a budem sa tešiť na objatie.

  4. Táto mladá, krásna žena, matka je inšpiráciou aj pre mňa. Vo svete kde má skoro každý patent na to ako “vychovávať” naše deti. Ďakujem, že robíš to čo robíš. Nie každá sme taká silná aby sme ustáli tie “reči”, tlak okolia, lebo oni vedia o našich deťoch a pocitoch lepšie ako my. Potrebujeme Ťa tu presne takú aká si s tým čo robíš a ako to robíš. Ďakujem, že si našla v sebe toľko odvahy a rozprávaš nahlas!! S láskou a vierou. Ďakujem, že… Ukazuješ, že je správne byt takou matkou ako my chceme a cítime, že ukazuješ, že je úplne v poriadku keď chceme byt so svojimi deťmi tak dlho ako to my cítime vo svojom srdci, že naše materské mlieko je presne také aké má byť. Že ukazuješ že je správne, ak chceme nosiť svoje deti a nosíme ich. Ďakujem, že nám ukazuješ, že my a naše deti sme dôležité, nie to čo si myslia ostatní. Znie to všetko možno ako samozrejmé veci a že je možno zbytočne znova ich opakovať. Ale cítim, že je to potrebné. Mnohé z nás sa stále obávame a možno až tak dobre nezvládame tlak okolia a zaužívané stereotypy v spoločnosti, ktoré nám hovoria ako by sme mali vychovávať a čo sa očakáva. Veľmi sa teším na Materský raj :))) Ďakujem že vznikol a už teraz sa teším ako ho raz ukážem svojim dvom dcérkam :)))

  5. Si jedna z mála žien, ktorá sa v tomto kraji nedala zatlačiť do úzadia a neprijala myšlienku spoločnosti, že keď žena porodí deti, tak má len v tichosti vymieňať plienky, variť a starať sa len o svoju malú domácnosť. Prezentuješ nahlas svoje myšlienky a to nie je zvykom. Plníš si svoj sen. Robíš kariéru a je ťa vidieť. A to nezapadá niektorým ľuďom do konceptu a ich predstáv o „žene-matke“. Je veľa žien, ktoré majú v hlave úžasné myšlienky, názory, sny, ale nikdy ich nepredstavia blízkym, spoločnosti, ani kamarátom. Sú ticho. A to je veľká škoda. Prajem si, aby si ženy začali veriť a nebáli sa vyjadrovať svoje názory. Ženy totiž vedia niečo, čo muži nie a to je ich jedinočnosť a mal by to byť základ ich vnútornej sily, ktorá im dá šancu vyjsť z ulity a „zašuplíkovania“ z nášho systému fungovania v spoločnosti….Ja osobne ďakujem za ženy, ktoré sú jednoducho dobrým „človekom“…

  6. Joj Adriana Kráľová krásny článok naozaj.Ja ťa obdivujem už niekoľko rokov, aj keď ťa nepoznám. Fandím ti a veľa sa od teba dá naučiť. Dnes som bola s rodinou na Liptove a čo mi napadlo? Že čo asi teraz robíš? Kde bývaš? Proste mám ťa rada aj keď všetko o tebe neviem a je mi to jedno. Mne sa páči to, akú máš veľkú lásku k ľuďom a k svojej rodine a k sebe. A to je cesta ako žiť život dlhodobo. Inak sa to nedá. Iba sebareflexiou a prácou na sebe samom. To som aj ja pochopila keď som sa stala mamou. Hoci často sa nesprávam tak, ako by som chcela. Ale viem, že sú na svete mamy, ktoré robia s deťmi také isté opičinky ako ja a to mi dáva pokoj. Lebo viem že nie som sama čo spí s deťmi a dojčí „do18-tich rokov“ života dieťaťa(😂), nosí. A ešte ma napadlo že tí, ktorí kritizujú vzťahovú výchovu majú svoje zranenia z toho, že im to dané nebolo.

  7. ahoj, musim priznat, ze milujem to co robis 🙂 milujem tvoje clanky, tvoju pracu, tvoje videa… podla tvojho videa s navazovanim novorodenca som zazila svoje zaciatky 🙂 dnes som svoju prvu satku predala, s odporucaniami na tvoje video ktore mi v mojich zaciatkoch tak pomohlo 🙂 nedavno som dokonca v ramci MTND vyhrala tvoju knizku s navodmi na nosenie.
    proste tvoja tvar ma sprevadza 🙂 viem ze sa nepozname, ale vzdy, ked niekde vidim tvoju usmiatu tvar, je mi dobre :):)
    vdaka tebe som matka, ktoru si inspirovala a pomohla jej svojou pracou citit sa lepsie ako matka a zena nacuvajuca svoje vnutro <3 takze dakujem ❤

  8. Ked som pred takmer štyrmi rokmi zhanala mei tai pre prveho syna, podarilo sa mi jeden kupit od akejsi Adriany Kralovej 😀 ked som pred dvoma rokmi cakala druheho syna, nejak som sa zacala o nosenie viac a viac zaujimat a s adkou kralovou som sa zacala coraz castejsie virtualne stretavat kedze ona v tej dobe cakala svoje tretie dietatko 🙂 nakoniec sme sa spolu ocitli v skupine o noseni a odvtedy hltam kazdu jednu radu, kazdy jeden blog a clanok. Nasla som v nej obrovsku oporu a vdaka nej som dnes tam kde som. Viem ze pre svoje deti robim to najlepsie iba vdaka nej. I ked sa mam stale v com zlepsovat. Adka je tu pre mna vzdy ked potrebujem. Kedykolvek jej napisem, hned sa ozve a poradi v akejkolvek situacii. Adka, dakujem za vsetko! Prosim pokracuj vo svojej praci! Si skvela mama, bajecna poradkyna a kamaratka, na ktoru sa da spolahnut!
    PS: I LOVE YOU!

    1. Ahoj drahá Stanka, ďakujem za nádherný feedback. To je úžasné ako dlho ťa sprevádzam. Ja ťa ale len sprevádzam a ty si tá hviezda jasná 🙂 Gratulujem k tvojej podarenej rodinke!

  9. Chcem sa vám touto cestou len poďakovať za super články, ebook a blog, ktoré v poslednom čase čítam od vás , kiežby som ich mala k dispozícii keď som ich potrebovala ja. Keď som sa bála zobrať moje niekoľkotýždňové bábo na ruky lebo veď ho rozmaznam 😦. Malý plakal neustále a keď som hľadala príčiny placu, nejak som sa dostala k noseniu a kontaktnemu rodičovstvu. Plač sa doslova zo dňa na deň vyriešil a ja som pochopila že musím počúvať seba a syna a nie ,,dobre rady,,. A odvtedy si ideme svojou cestou a takto to nam vyhovuje.
    Dúfam , že môj syn bude žiť a vychovávať svoje deti uz v dobe keď bude váš/ môj prístup k výchove , pôrodu , výžive a rešpektu k deťom štandardom, tak ako je štandardom dnes necitlivý prístup už v pôrodnici a nasledne postieľka s baldachýnom a často zavreté dvere na detskej izbe …..len tak ďalej , to čo robíte sa vám tisíc krát vráti a už aj vracia vo vasich deťoch. 😊😊

    1. Ahoj! Ďakujem za krásny komentár. To je úžasné ako si sa dokázala navnímať na svoje dieťatko. Ako si na to prišla, že nie okolie, ale ono ti povie všetko. To je naozaj skvelé. A čo sa týka zmien k necitlivému prístupu – som optimistická, ale naozaj musí ešte veľa vody pretiecť. Ale pomaly a isto sa to darí posúvať vpred. Teším sa. Možno pomôžu aj moje články a osveta!

  10. Milá Adrianka, ďakujem za túto krásnu knižku. Ako prvorodička som si prešla všetkými spomínanými úskaliami, až som sa rozhodla načúvať svojmu inštinktu napriek počiatočnému nepochopeniu zo strany rodiny. S mojou teraz už polročnou dcérkou sme sa po akútnej sekcii museli chvíľu“ladiť na spoločnú strunu“, ale ona sama mi ukázala cestu a dnes už nechápem ako som to mohla chcieť robiť inak. O tom, že sa starám o dcérku ako najlepšie viem, už dávno nepochybujem. Po prečítaní Materského raja som však pocítila spokojnosť a uznanie a preto ďakujem v mene všetkých mamičiek na ceste do materského raja!

    1. Ahoj Katka! Je to presne tak – takmer každá matka si musí prejsť svojimi úskaliami, má to zmysel a má nás to niečo naučiť. Mňa to naučilo naozaj veľmi veľa. Učili ma moje tri deti. A rozhodla som sa to s vami maminkami zdieľať. Ako si to zvládla a odolala počiatočnému nepochopeniu je naozaj super. A ak moje dielko vzbudilo v tebe spokojnosť a dokonca uznanie, tak to je pre mňa nádherná referencia a Materský raj plní svoju úlohu a poslanie! Zo srdca ďakujem.

  11. Adriana je na našej slovenskej nosiacej scéne jedinečným skvostom – jej tvár, jej práca, jej projekty a prosto ona sama – je značkou. Je jedinečná. Vyžaruje z nej otvorenosť a láskavosť. A po rozhovore s ňou nadobudnete stopercentný pocit, že to, čo hlása – kontaktné láskavé rodičovstvo, žena-matka-bohyňa – to nie sú len frázy. To je ona!

    1. A máme tu značku Dedinská mať, ktorá je presne taká istá ako ja! Jedinečná a sama sebou. Moc ďakujem za komentárik, ktorý prijímam s pokorou, pretože to, čo o mne píšeš – som dojatá!!! Ďakujem, ďakujem, ďakujem.

  12. Prvý krát som sa s Adrianou stretla prostredníctvom jej blogu pred dvomi rokmi. Jej príbeh bol veľmi podobný tomu môjmu, bola som matkou dvoch krásnych detí a niekde hlboko vo mne zrela túžba po treťom dieťatku. No veľmi som chcela, aby to bolo iné. Aby sme pôrod nepretrpeli, ale spoločne prežili. Aby dieťatko prišlo v dokonalej harmónii s mojim telom, bez násilných zásahov. Aby bol bonding ako má byť. Skutočný. Vysnívala som si to ako Adriana a išla som za tým. Moja porodnička, dula, manžel..A moje tretie dieťatko. Krása. Nejde všetko dokonale, je to náročné pri troch deťoch, ale..dojčíme sa na požiadanie, nosíme sa (vďaka Aďkiným video návodom od dvoch týždňov), reagujeme na signály, spoločne spíme.. Adriana bola vždy dôkazom, že sa to dá. Jej blogy a krásne galérie plné lásky a harmonie dodávajú odvahu stále nachádzať v sebe kompetencie ženy-matky. Som rada, že v tomto svete perfektných matiek a zažitych dogiem, kde sa ale zabúda na to najdôležitejšie a síce vzťah matka dieťa, sú aj ženy matky ako Adriana, ochotné podeliť sa, pomôcť, poradiť, ukázať, že stačí málo a v mene dobra ide všetko.
    Vďaka, Adri

  13. Ahojte, keď som čakala naše bábätko, mala som obrovské šťastie na skvelých lekárov, cez ktorých som sa dostala po laktačnú poradkyňu a cez ňu k noseniu a cez nosenie až po Adri. 🙂 Vždy si rada pozriem jej návody, prečítam blog, či len tak sledujem, čomu sa aktuálne venuje. Jej prístup k materstvu je mi veľmi blízky… Mám rada jej prácu, inšpirácie. Mám rada ľudí, ktorí nielen o niečom snívajú, ale si za svojimi snami aj idú, a to Adri rozhodne ide, veľmi jej v tom držím palce. Práve som si objednala e-book s návodmi na viazanie, už sa veeeľmi teším, až sa doňho začítam.

    1. Gabika ja som rada za každú maminu, vždy je to vzájomne inšpirujúce, na tomto svete si odovzdávame v správnom čase na správnom mieste správnym ľuďom to, čo treba. Pretože osud ľudí pre niečo spája 🙂

  14. Pre mna je Adriana Kralova spojenim s mojimi zaciatkami nosenia. Este som nemala odvahu naviazat moje babatko ale niekolkokrat do dna som si pozerala jej videa s navodmi a fotky. Citila som neskutocne emocie, upokojenie, krasu a prirodzenost. Moje babo nosim od 2 tyzdnov vdaka Adrianinej prezentacii nosenia. Poznam vela praktickych navodov na jednej strane ale na druhej strane zeny-matky potrebuju emocie, dojmy a pocity a to vo sfere nosenia vyvolava prave Adriana 🙂 Jej praca a prezentacia je nadherna

  15. Adka, chcela by som Ti povedat velke DAKUJEM za seba a urcite za mnoho inych mamin ako ja.. Za vsetko co robis.. a za to, ze to citis ako poslanie. Netusis koľkokrát si mi pomohla postmi na fb, svojimi blogmi, článkami, videami 🙂 keď som si pod tlakom okolia neverila alebo pochybovala o svojej materskej intuícii… vdaka, ze si ma tolkokrat uistila, ze je v poriadku mat cely den dietatko v satke, cely den ho dojcit, ze je normalne ze nechce byt v postielke ani v kociku a ze to najdolezitejsie je pocuvat ho a s laskou reagovat na vsetko co potrebuje.. Vdaka tebe sa dokazem z mojho kontaktneho babatka neskutocne tesit. Fakt ta obdivujem a dufam ze aj ja raz budem taká silná a sebavedomá žena ako Ty. Držím palce v tvojej krasnej a zmysluplnej práci.. 🙂 :-*

  16. Keď som čakala moje prvé bábo Vinca, vedela som štyri veci- že ho chcem dojčiť, nosiť, spať s ním a že chcem kľudne a prirozene porodiť..Pôrod dopadol v podstate podľa mojich predstáv, s vytúženým dvojhodinovým bondingom a odloženým ošetrním. Po týchtodvoch zlatých hodinách sa však naše kontinuum prerušilo a trvalo dlhšie kým sa spojilo..Vinca totižto zabalili rutínne do zavinovačky a odiesli nás oddelne na izbu. V pôrodici som sa ďalšie dni trápila- nespala som, lebo som celé noci dojčila Vinca v zavinovačke a túžila som ísť domov. Rady novorodeneckých sestier o dojčení boli absurdné (typu- ale najprv si babatko prebaľte). Doma som si konečne vydýchla a v posteli bok po boku na prsníku sme sa prvý krát vyspali. No prekvapila ma jedna vec- moje dieťa plakalo a ja som často nevedela prečo. Frustrovalo ma to- však ho nosím, prečo plače?? Prvé týždne sme vôbec neboli zladení tak, ako som si myslela, že budeme, bola som zo seba seba sklamaná. Keď plakal a ja som nevedela prečo, dala som si ho do šatky, skackala som na fitlopte a plakala som s ním.. Postupne mi veľa vecí dochádzalo..že moje dieťa nechce vykonávať potrebu do plienky, že sa chce prisávať sám, že mu najviac vyhovuje vertikálna ,,cicavčia poloha pri dojčení a že chce spať nie vedľa mňa , ale na mne… Naše spolužitie začínalo byť zosynchronizované ale vo mne stále ostávala trpká chuť toho, že prvé týždne to nebolo ideálne..Bolo mi to ĺúto, hlavne tej zavinovačky v pôrodnici. V tom čase som začala vnímať Adrianu na internetových fórach. Veľmi sa mi páčilo aká je kompetentná matka, ako citlivo a pozitívne motivuje ostatné ženy.. Prečítala som si jej príspevok ,,Moja cesta k empaatickému vzťahovému rodičovstvu,, a veľmi mi to pomohlo. Myšlienka, že deti sú tu na to aby nás učili a postupne z nás spravili Matky mi prišla skvelá a ozdravná a konečne som si odpustila kŕčovité zážitky zo šestonedelia. Príbeh o Gabrielovom narodení bol prekrásny a s veľmi dôležitým odkazom- že tak to má byť, že toto je správne.. Ďakujem Ti Adriana za to, že pomáhaš matkám počúvať ich správne inštinkty.

  17. Keď som čakala Vinca, vedela som štyri veci: že ho chcem dojčiť, nosiť, spať s ním a samozrejme,že chcem kľudne prirodzene porodiť. Bola som na kurze hypnopôrodu a neskôr aj na laktačnom kurze, kde som sa naučila o dojčení v priečnej polohe-,,babatko na tácke. Pôrod vyšiel až na malé detaily v podstate podľa mojich predstáv s neprerušeným 2 hodinovým bondingom a samoprisatím. Potom sa však stala prvá chyba- vinca išli ošetriť a zabalili ho do tej zavinovačky, no a na izbu sme išli nie spolu skin to skin ale oddelene (prišiel na izbu asi 10 min po mne)..V pôrodnici som ho dojčila neustále,ale často bol v zavinovačke. Ja som bola vyčerpaná, pretože v podstate som celú noc sedela s bábom v priečnej polohe. Najlepšie nám bolo obom keď bol všatke, ale akosi mi ešte nedoplo, že aj tam sa dá dojčiť..Pôrodica bola pre mňa utrpením, nespala som ani minútu, chcela som ísť domov veľmi, nebola som nastrihnutá ani natrhutá, nechápala som prečo ma tam preboha držia..Keď som prišla domov prvé, čo som spravila, bolo, že som si s ním na bok ľahla a dojčiac sme zaspali- huráá,zrazu som bola vyspatá, v noci som si ho len prehadzovala. Zrazu po týždni začal byť v rovnakú dennú dobu na prsníku veľmi nespokojný,plakal, stresovalo ma to, nevedla som ho utíšiť hneď, pomohlo len dlhé skackanie skin to skin v šatke na fitlope.Hľadali sme s laktačkou príčiny, benedikt, senovka, upravovali sme prisatie..a potom mi to došlo..jemu treba kakať..Kýblik vyriešil asi polovicu plačov a druhá zostala s neznámou príčinou. Po asi dvoch mesiacoch mi to doplo znova- on chce na mne ležať a prisávať sa sám, také jednoduchè, prosto nemal rád keď som ho štelovala..Ako mesiace plynuli, rozumeli sme si stále viac, veľká výhra bolo naučenie sa dojčiť v šatke a teraz môžem povedať, že mám spokojné 8 mesačné bábo. A viem aj to,že to druhé nechám po pôrode na mne skin to skin celè dni a žiadnu zavinovačku nikdy nepoužijem..

  18. Adi,
    aj ked by som tu mohla písať dlho a veľa dôležité je len to čo obe vieme. Chcem Ti vyjadriť moje úprimné poďakovanie za to, že som sa ako matka konečne mohla podeliť o krásu materstva a lásku, ktorú cítim k svojim deťom aj prostredníctvom Tvojich aktivít. Tešíme sa, že sa budeme môcť zapojiť aj do ďalších a tak vyjadriť podporu toho čo robíš. ĎAKUJEME

    1. Mati, je to ozaj krásne, čo si napísala. Ďakujem! Dáva mi to zmysel a radosť v srdci. Budem sa snažiť robiť to naďalej tak, aby sme sa mohli tešiť z našich detí a z toho, že sme matky 🙂

  19. Aďka, ĎAKUJEM! Pri svojom druhom dieťatku som sa dojčenia veľmi obávala, keďže pri prvej dcérke som mala problémy, malá neprospievala, ja som bola bezradná a zúfalá. Keďže som veľmi chcela dojčiť svoje druhé dieťa, obrátila som sa na Aďku. Jej informácie a rady ma veľmi povzbudili. Je to jedna z mála osôb v mojom okolí,ktorá je presvedčená, že to, čo robí, je správne. Moju druhú dcérku dojčím, začiatok sme mali krásny aj s bondingom, teraz trošku štrajkuje, ale opäť mi pomáha Aďka. Ešte raz, veľká vďaka za to, čo robíš a ako to robíš :). Dúfam, že sa mi s tvojou pomocou podarí dojčiť čo najdlhšie, je to úžasné.

  20. Som veľmi príjemne prekvapená touto krásnou stránkou, ktorú som objavila až teraz. Mám dve detičky a pri prvom som tiež prekonala problémy s dojčením, ktoré vlastne problémami ani neboli, iba som si to myslela na základe nesprávnych odporúčaní mojej pediatričky. Vtedy som sa začala o dojčenie a problémy s ním spojené viac zaujímať, zistila som, čo sú fámy a čo skutočnosť, „problémy“ sme prekonali a teraz má malá 3,5 roka a stále sa dojčí už tandemovo so svojim mladším bračekom.
    Okolie reaguje síce prekvapene, pretože je to v našich končinách predsa len nezvyklé, ľudia, čo po generácie nič také nevideli ani o ničom podobnom nepočuli, reagujú s počudovaním, ale s negatívnou reakciou som sa ešte nestretla.
    Trápi ma však, že maminy už od začiatku nedostávajú takú podporu pri dojčení, ktorá by sa im mala dostať od tých najkompetentnejších – od sestier na šestonedelí a potom od detských lekárov – už tam osveta zlyháva a začínajú problémy. Aj u mamičiek, u ktorých by dojčenie mohlo fungovať bezproblémovo, nastávajú chyby spôsobené rozporuplnými, zlými alebo zastaralými radami sestier a lekárov, dobre mienenými radami mám a starých mám a nedostatkom informácií.
    Mojim cieľom je stať sa poradkyňou pri dojčení a snažiť sa prispieť k osvete v tomto smere a vrátiť mamičkám istotu, vniesť prirodzenosť a rovnováhu tam, kde bola zbytočne narušená. Zatiaľ sa snažím aspoň vo svojom okolí ísť príkladom pre ostatné maminy a ukázať im, že dojčenie, dlhodobé dojčenie, prirodzené odstavenie ale aj prirodzený pôrod bez chémie je niečo úplne normálne a netreba sa toho báť.
    Preto ďakujem za túto stránku a za Aďkinu iniciatívu a želám jej veľa úspechov do budúcna, veľa spokojných mamičiek, aby nás len pribúdalo a aby sa nám podarilo vyvrátiť všetky na hlavu postavené fámy a vrátiť späť dojčenie ako normu a nie fľašu ako normu – tak ako je tomu dnes. Júlia

    1. Ďakujem za milé riadky. Snažím sa zo všetkých síl o osvetu, podporu a pomoc. Viem, aké to je, zažiť prirodzený pôrod a potom fungujúce bezproblémové dojčenie. Chcem, aby to zažili aj ostatné ženy. Budem ďalej bojovať a teším sa na novú kolegyňu a hlavne na plodnú spoluprácu 🙂 Držím palce v tandeme, je to nádherné.

  21. Ahojte, moja Nelka má o týždeň 5 mesiacov a trápili sme sa s dojčením od narodenia, kedže mi nevedela chytiť prsník, kojila som cez klobúčiky a stále som sa snažila ponúkať jej prsník, aby sa sama prisala, po troch týždňoch sa to podarilo a klobúčiky sme zahodili do koša. No od troch mesiacov mi začala štrajkovať a prsník už nechcela vôbec, len za polospánku a v noci, bola som z toho zúfalá, navštívila som aj miestnu podpornú skupinu dojčiacich matiek, skúšala som kojiť cez cievku, či pohárikom, kúpila som si senovku a benedikt… Žiaľ neprekonali sme to. Ale vďaka radám Aďky a poradkýň pri dojčení z Mamily som sa dozvedela kde a aké chyby robím a snažila som sa to napraviť, nebyť ich pomoci, tak nekojím ani týchto skoro 5 mesiacov a viem čoho sa mám pri druhom dieťatku vyvarovať a ak príde druhé, budem sa veľmi snažiť, aby nám dojčenie vydržalo, je to krásny súzvuk matky s dieťaťom a nádherný pocit, ďakujem ešte raz Aďka za všetky rady, či už ohľadom grckania, čkania, samotného dojčenia, či len za podporne riadky na nete 🙂 Pekný deň z Harichoviec 🙂

    1. Milá Gabika, ja ďakujem za pekný komentár, určite pri druhom dieťatku bude menej problémov a dojčenie pôjde ľahšie. Teraz sa stále aj dojčíte popri príkrmoch a to je veľmi dôležité, aby Nelka mala stále aj materské mliečko.

  22. Milá Aďka, ďakujem ti za všetko čo si pre mňa, môjho drobca a naše dojčenie urobila a že nám aj naďalej pomáhaš s každým menším, väčším problémom. Len vďaka tvojej pomoci, podpore sa dojčíme. Vždy máš pre človeka milé slovo a si ochotná pomôcť. Dúfam,že čo najviac mamičiek vyhľadá tvoju pomoc, ktorá je naozaj 100% a sprevádza náš už rok 🙂 Ďakujeme!

  23. Dobry den Adriana,

    chcela som sa teda este raz podakovat za prospesne rady, vdaka ktorym sa nam podarilo umelu stravu uplne vysadit ;).takze zatial nam to ide krasne.

    s pozdravom.g.

  24. Chcem sa Vám poďakovať za dobré rady ohľadom dojčenia, správneho prikladania bábätka k prsníku 🙂
    Veľmi ste mi tým pomohla, už je to omnoho jednoduchšie, keď viem, čo je pre malého dobré a dúfam, že budem čo najdlhšie dojčiť. Ešte raz Vám veľmi pekne ďakujem. S pozdravom Mariana 🙂

  25. Dakujem za dobre rady, ktore som bohuzial v porodnici nedostala a nenaucila som sa tam spravnu techniku dojcenia. Po jednej Adkinej navsteve sa problem, ktory ma trapil vyse tyzdna, vyriesil. Dietatko sa mi odmietalo prisat na lavy prsnik, preferovalo iba pravy a v lavom mi zacalo ubudat mliecka. Adka mi poradila polohy a tiez spravnu techniku, ako dietatku prsnik ponuknut a ako ho stimulovat k saniu. Velmi nam pomohla a maly teraz papa z oboch stran a stale nema dost 🙂
    Este raz: dakujeme velmi pekne 🙂
    Alenka a Jurko

    1. Alenka, ďakujem za krásny komentár. Niekedy stačí tak málo a je to 🙂 Kľúčom je častokrát iba správna poloha, prisatie a správna technika stláčania prsníka, nepoužívanie fľaše a cumlíka, teda umelých náhrad, ktoré kazia dojčenie. Jurko nech sa drží a prajem veľa zdravia!

  26. Pri mojom prvom synovi bolo dojčenie úplne neúspešné. Synáčik môj milovaný sa nechcel prisať. A keď sa horko ťažko prisal,tak nevyťahal toho mliečka toľko,aby mu to stačilo. Veľmi sa jedoval keď mu mlieko nešlo do pusinky tak ako si to on predstavoval. Na začiatku bolo všetko v poriadku pokiaľ bol tok mlieka silný, ale akonáhle sa tok spomalil tak bol oheň na streche. Viac sa nechcel prisať a len plakal.Aj keď som sa snažila ako sa len dalo, dokrmovaniu umelým mliekom som sa nevyhla.Samozrejme som chcela pre neho len to najlepšie,tak som si začala mlieko odsávať a podávať mu ho z fľašky. Takto sme vydržali 6,5 mesiaca až kým sa tvorba mlieka úplne nevytratila. Nedávno sa mi narodila dcéra a dojčenie bolo už o niečo úspešnejšie. Aspoň som si to myslela. V pôrodnici bolo všetko v poriadku. Krásne sa prisala, napapala sa a bola spokojná. Ešte v pôrodnici sestričky hovorili, aby mamičky nerobili zo seba hrdinky a dokrmili dieťa umelým mliekom pokiaľ im materské mlieko nenabehne. Tak som bola šťastná, že konečne nebudem mať problémy s dokrmovaním a budeme krásne dojčiť. Ale opak bol pravdou. Keď som prišla domov z nemocnice, dojčenie akosi zlyhávalo. Moje dievčatko nevypilo toľko mliečka aby jej to stačilo. Po pár minútach mi zaspala na prsníku alebo ho len dudlovala namiesto cumla. Takto mi bola na prsníku aj hodinu a stále hladná. Nakoniec sa mi nechcela už ani prisať a len trucovala, plakala. A ešte k tomu akoby bolo toho malo, tak starší syn začal na sestričku žiarliť. Nechcel aby som ju kojila, pestovala, robil jej zle. A tak sa predstava o krásnom dojčení rozplynula a nastala jedna veľká nočná mora. Hneď pri prvom probléme som znovu siahla na fľašku so zarobeným umelým mliekom. A moje dievčatko bolo spokojné, syn šťastný že sa konečne môžem venovať aj jemu. V tom som si písala s kamarátkou a rozprávali sme sa o tomto probléme. Tá mi odporučila laktačnú poradkyňu a vravela že jej veľmi pomohla, vraj keby jej nebolo už dávno nekojí. Tak som ju oslovila a požiadala o pomoc. Poskytla mi množstvo užitočných rád ohľadne dojčenia. A upozornila ma, že musím robiť všetko to,čo povie,inak bude dojčenie neúspešné. Zrazu som zistila koľko chyb som robila o ktorých som si predtým myslela,že sú správne. A postupne som ich začala odstraňovať. Nič nie je také ideálne ako si človek predstavuje a musí aj pre to niečo urobiť,aby sa dopracoval k úspešnému koncu. Aj keď som mala sto chuti tým praštiť a zvoliť si jednoduchšiu cestu a podávať umele mlieko, ale akosi moje svedomie mi to nedovolilo a chcela som pre moje dievčatko len to najlepšie. Prve týždne boli veľmi náročné či už po fyzickej ale hlavne po psychickej stránke. Dodržiavala som všetko čo mi Aďka poradila a nakoniec som tento boj vyhrala a úspešne kojím už 5,5 mesiaca. Dúfam že mi to vydrží čo najdlhšie. Takže Aďka, patrí Vám veľké ĎAKUJEM za záchranu môjho dojčenia.

  27. Som prvorodička a veľa som toho pred pôrodom môjho syna prečitala o dojčení,ale predsa nastal problém.Kvôli komplikáciám som rodila sekciou, takže to prvé dôležité priloženie sa nekonalo. Malého mi na priloženie dali asi na tretí deň, samozrejme ma odmietal, nechcel sa prisať. Bola som zufalá a všetko čo som prečítala mi bolo asi aj na nič:( No moja virtuálna kamarátka Lucka ma podporovala a napísala Aďke, ktorá kontaktovala mňa. Dala som na jej rady, trocha mi dopomohla aj jedna sestrička k správnemu priloženiu, čo sa bohužiaľ cez internet nedá, ale určite keby sa stretneme s Aďkou osobne, ukázala by mi to ona. No ale vďaka radám Aďky kràsne dojčime a som spokojná nielen ja, ale aj môj synček. Nikdy som nemyslela, že to dojčenie dáva nejaký zmysel…ale teraz viem že ÁNO:) Aďka a Lucka DAKUJEM VAM NK

    1. Vladka, ďakujem Vám za poďakovanie. Dojčiť od prvej chvíle bez separácie sa dá aj pri cisárskom reze. Možno pri druhom dieťatku Vás plne zaškolím ako na to 🙂

  28. Moje dojčenie nie je ideálne. Napriek tomu, že som rodila v Baby frendly hospital spravili sme množstvo chýb, ktoré sa žiaľ podpísali aj na dojčení. Aj keď to nie je ideálne, mám pri sebe laktačného anjela cez net – Aďku, ktorý mi je stále nápomocný. Nevadí jej opakovať mi rady donekonečna, podporuje ma, dáva mi silu nevzdávať dojčenie. ĎAKUJEM TI AĎKA!

  29. Ahojte,
    Veľmi rada sa s Vami podelím o svoj príbeh v ktorom hrá hlavnú úlohu zakladateľka tejto stránky.
    S Aďkou sme sa spoznali na jednej stránke pre mamičky a budúce mamičky. Vtedy som ešte nosila v brušku svojho synčeka. Je tomu približne rok. Ako prvorodička som mala veľký strach z pôrodu, z toho čo bude potom. Už vtedy ma ukludňovala, každé jej slovo bolo pozitívne, každé jej písmenko ma zahrialo.Vravela mi o pôrode ako o niečom krásnom a o dojčení ako o niečom prirodzenom. Po pravde, nikdy som sa nezamýšlala nad tým, či budem svoje dieťa raz dojčiť a ako dlho. Asi preto, že v mojom okolí som to nevidela, všetky deti mali dudle a flašky. Keby nemám Aďku, môj syn by mal už dávno 10 dudlov a 10 flašiek s ovečkami a macíkmi lebo som si vždy myslela, že tak to je správne. No dnes viem že to správne má každá matka v sebe = MATERSKÉ MLIEKO.
    Po pôrode sme sa s Aďkou skontaktovali aj na sociálnej sieti a vtedy sa začalo poradenstvo cez 100 km 🙂 Sestričky v nemocnici mi kázali syna prikladať každe 2-3 hod. Dnes viem, že keby pri dojčení pozerám na hodinky už dávno by som nedojčila. Keď mal môj syn asi 3 mes, pediatrička mi povedala, že ak často dojčím svoje dieťa, moje mliečko mu nestačí a treba začať prikrmovať umelým mliekom aj napriek tomu, že syn prospieval. A vtedy som sa musela rozhodnúť. Dôverovať lekárom, či žene ktorú som vlastne nikdy ani nevidela??!! Rozhodla som sa správne a dnes vďaka Aďke viem, že časté dojčenie neznamená, že môj syn je hladný, ale znamená to, že dieťa chce cítiť maminu, ukludniť sa, zaspať na prsníku pri dojčení, že dojčenie nie je len potrava a toto som predtým vôbec nevedela. Postupom času sa Adriana pre mňa stale nie len poradkyňou ale dôvernou priateľkou, mojou bútlavou vŕbou. Veľmi mi pomáhala aj s súkromných veciach, podporovala ma, cítila som mnou. Preskákala so mnou niekoľko problémov, ktoré nastali pri mojom dojčení, boľavé bradavky, upchatý mliekovod, kolika, štrajk kedy sa chcel môj syn dojčiť len v jednej polohe, hrýzanie pri prvých zúbkoch, všetko so mnou prežívala pomáhala mi hoci len na diaľku ale všetko sme zvládli. Dnes dojčím vyše 9 mesiacov a bez nej by som už nevidela úsmev môjho syna na prsníku 🙂
    Veľmi ju obdivujem, je mi príkladom a mojím sníčkom je dojčiť svoje dieťa pokým mi sám nepovie, že už je veľký, do samoodstavenia. Presne ako Aďka.
    Adriana, týmto príspevkom sa ti chcem poďakovať, za to že si, za to aká si. Ty vieš, že máš môj veľký obdiv, moju podporu v tom čo robíš. Si moja poradkyňa, moja najlepšia priateľka, moja múza…Aj keď sme sa nikdy nevideli, aj cez tých 100 km niekedy cítim, že stojíš pri mne a pri mojom synčekovi ako taký náš strážny anjel 🙂
    A za to Ti neskutočne ĎAKUJEM

    Lucia Mihálková
    Bánovce nad Bebravou

  30. Keď som čakala svoje prvé bábo mala som veľké obavy z dojčenia. Mojim snom bolo moje bábo dojčiť,vedela som že to je to najlepšie čo mu môžem ako matka dať. Veľa som o tom čitala, ale názory na nete sa veľmi nezhodovali. Ešte že naša suseda Aďka je laktačná poradkyňa a veľmi ma v tom ešte pred a hlavne po pôrode podporovala. Teraz mám tri mesiačiky a kojíme bez problémov. Malinká rastie ako z vody a ja mám z toho neskutočnú radosť. Týmto sa chcem Aďke poďakovať za dobré rady a hlavne trpezlivosť. Maminky nedávajte na rady hoci koho a nechajte si poradiť od poradkyne,tá vie vždy poradiť!

    1. Monika som nesmierne rada, že ti moje rady pomohli. Ak má matka pred pôrodom dostatok vedomostí, nie je dôvod na obavy z dojčenia, ide to samé a prirodzene 🙂

Napísať odpoveď pre Adriana Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *