Učitelia, ktorí zanechali vo mne dojem

„Stojí pri tabuli a jeho osobnosť žiari na kilometer. Nie je len predavač informácií, ale je tvorcom a formuje ďalšie životy stoviek detí. Nepracuje, ale odovzdáva, čo ho baví. Dá sa to vidieť.“

Adriana Kráľová

Častokrát sú to umelci, básnici, vedci, profesori na univerzitách, ale nie je to podmienka. Mám 38 rokov a presne si každého svojho pamätám.

Základná škola. Učiteľ pracuje s detskou dušou a jeho prístup je veľmi dôležitý. Formuje žiaka v celej svojej podstate. Pamätám si všetky mená. Prvý stupeň – pani učiteľka Stankovianska. Nad tabuľou žiačka s copmi ako správne sedieť v lavici. Vtedy ale bola doba, že sa dbalo na sedenie a aj na zuby, na všeličo zadarmo – v rámci školy. V skrini kriedy, písanky, perá, papiere, farbičky. Raj na tvorenie.

Druhý stupeň a moja triedna pani učiteľka Janošková. Bola učiteľkou slovenského jazyka a dejepisu. Akosi všetko, čo sa preberalo si dodnes pamätám. Nie je to náhoda. Dbala na prepojenie vizuálneho a písaného. Trénovala s každým žiakom každé gramatické pravidlo. Učila to aj po škole. Dodnes viem všetky pády, skladbu vety a dokonca jej grafické znázornenie. Domáce úlohy veľmi nedávala. Pri všetkej dokonalosti jej stačilo 5-10 minút z konca hodiny. Na dejepise obdivovala moje zošity. Tak som jej ich na konci deviateho ročníka darovala všetky. Žiaľ, už nie je medzi nami.

Gymnázium. Prišiel a povedal: ,,Vy ste slovenská inteligencia. Vkladám do vás nádej.” Alebo keď chcel, aby si jeho študenti niečo naštudovali, napísal na tabuľu: ,,Zakázaná literatúra… meno autora a dielo.” Učil zaujímavosti, nie siahodlhé texty z učebnice. Na písomke dal bod za správne myslenie! Vedeli sme všelijaké pojmy od ostrakizácie, kalokagathie až po mená manželiek rôznych panovníkov. A pikošky s čím sa spájali. Umelec. Básnik. Osamelí bežci. Ivan Laučík. Učil ma dejepis. 

Univerzita. Formujúca srdce a myseľ. Hodnoty. Tak je to jasné, akým smerom som išla. Bolo to spojenie prístupu, očarenia, motivácie a lásky k spoločenským vedám. Vybrala som si štúdium histórie a filozofie. Na univerzite som ťažila zo všetkého, čo ma títo učitelia – osobnosti naučili. Od myslenia, prepájania, používania naučeného. Študovala som vždy rada a z vlastného presvedčenia. 

Po skončení školy som porodila tri deti, prešlo takmer 10 rokov a znovu som sa ocitla na univerzite. Pozvali ma ku kolegom úspešným absolventom. Robili sme rozhovor pre študentov. A tí najprísnejší profesori mi vyslovili uznanie. Nikdy na to nezabudnem. Práve z katedry filozofie profesor Marián Kuna. Bolo to veľmi náročné štúdium. Pretože učí myslieť a ocitať sa v otázkach.

Učiť sa nie je diktát skúsenejšieho smerom k nepopísanej tabuli – žiakovi. Učiť sa je nádherná cesta poznania. Len potrebujete k tomu demokraciu, rešpektujúci prístup, empatiu a osobnosť. Aj moje deti majú mnohých takýchto dokonalých učiteľov. Nehodí sa, aby som ich menovaním protežovala. Ale pri mojej náročnosti som maximálne spokojná. Možno raz samy o nich napíšu. 

http://www.matersky-raj.adrianakralova.sk/