Ako by malo vyzerať prvé dojčenie?

Existuje postup, ako zabezpečiť, že sa dojčenie pre matku a dieťa začne čo najlepšie. Pritom o ňom málokto vie. Prečo ho nevyužiť? O význame samoprisatia píše RNDr. Viera Červená:

Ako si predstavujete prvé chvíle po pôrode? Filmy, seriály či historky od známych, ktoré už majú deti nám ukazujú, že bežný postup je, že bábätko sa po pôrode odnesie, vyšetrí, umyje, podrobí nevyhnutným procedúram, oblečie, zavinie do zavinovačky a prinesie ukázať matke. Sestrička ho vyskúša priložiť a po pár minútach ho odnesie na prehriatie.

Keby ste rozhodovali Vy sami, čo by ste chceli?

„Moje“ mamičky na kurzoch prípravy na pôrod a dojčenie mi väčšinou odpovedia, že by svoje dieťa konečne po deviatich mesiacoch chceli vidieť, vziať do náručia, tešiť sa z jeho prítomnosti a priložiť ho k prsníku. Vždy sú prekvapené, keď im poviem, že tento postup, ktorý by si želali, má dokonca svoj vlastný názov samoprisatie a že ho odporúčajú ako najvhodnejší postup pre prežitie prvých dvoch hodín po narodení dieťaťa viaceré zdravotnícke organizácie. Ešte viac sú budúce matky prekvapené, keď zistia, že tento postup okrem množstva iných výhod, ktoré prináša pre dieťa aj pre matku, je jedným zo základných predpokladov toho, aby bolo dojčenie úspešné, z krátkodobého aj z dlhodobého hľadiska.

Ako na to?

Bábätko sa okamžite po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka) a  potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou. Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne.

Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky. Intenzívne hľadá tvár rodiča – vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti. Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky. Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije – kráčací reflex – končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát. Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku – chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú hľadať bradavku, keďže dvorec bradavky vylučuje chemikáliu podobnej vône a chuti. Preto je dôležité ručičky neosúšať. Dieťa sa načahuje za prsníkom a tým masíruje bradavku, ktorá reaguje predlžovaním, vztyčuje sa (je potom ľahšie uchopiteľná) a každý dotyk tiež spôsobuje vylučovanie oxytocínu u matky. To pomáha prvému dojčeniu. Okrem toho sa tým upravuje aj vylučovanie prolaktínu, hormónu dôležitého pre tvorbu mlieka. Trvá v priemere 30-60 minút, kým sa dieťa na bruchu doplazí k prsníku. V 55. minúte je už väčšina detí prisatá k bradavke. Takmer všetky deti sa pri takto uskutočnenom prvom dojčení prisajú správne – s doširoka otvorenými ústami. To je základ úspešného dojčenia. Správne prisatie je nevyhnutné pre to, aby dieťa získalo mlieko dostupné v prsníku, regulovalo jeho tok a súčasne nepoškodzovalo bradavku matky.

Dieťa sa potom dojčí a prvé dojčenie by malo skončiť samo – tým, že samo pustí bradavku. Dieťa vydrží byť bdelé najviac 150 minút po pôrode. Potom už všetky deti upadajú do prvého spánku. Ak sa nevyužije táto doba bdelosti po pôrode na nácvik správneho dojčenia, novorodenec zaspí bez toho, aby sa naučil správnej technike dojčenia a prvé dojčenie sa môže oneskoriť o niekoľko hodín. To dieťaťu berie všetky výhody, ktoré by mohlo využiť a zbytočne ho vystavuje riziku, že dojčenie bude problematické či neúspešné.

Zistilo sa, že nielen deti, ale aj matky sa správajú podobne a predpovedateľne, keď sú prvýkrát v kontakte so svojim novonarodeným dieťaťom. Najskôr opatrne končekmi prstom prechádzajú dieťaťu po končatinách. Počas ďalších štyroch-piatich minút začínajú dlaňou ruky hladiť chrbát dieťaťa, do deviatich minút sa úplne prestanú dotýkať dieťaťa končekmi prstov, zdvojnásobí sa počet dotykov dlaňou ruky a  dotýkajú sa viac tela dieťaťa než končatín.

Je vhodné nechať dieťa dojčiť sa dovtedy, kým samo nepustí bradavku. Potom je možné ho priamo na tele matky vyšetriť, zvážiť, matka ho môže obliecť a spolu s dieťaťom sa približne po dvoch hodinách premiestniť na oddelenie šestonedelia. Rooming-in sa teda začína už na pôrodnej sále a znamená neprerušený kontakt matky a dieťaťa.

Ak bude následne matka dojčiť na požiadanie a nebude sa do dojčenia negatívne zasahovať (oddelením matky od dieťaťa, napr. na noc, používaním cumlíka, klobúčikov, či dokrmovaním fľašou), je vysoko pravdepodobné, že matka a dieťa nebudú musieť trpieť žiadnymi problémami s dojčením. Aby bola prevencia problémov pri dojčení kompletná, je výborné, ak sa matka dopredu skontaktuje s poradkyňou pri dojčení.

Je postup samoprisatia bezpečný?

Viaceré zdravotnícke organizácie (WHO, UNICEF) či organizácie podporujúce dojčenie odporúčajú matke a dieťaťu samoprisatie ako najvhodnejší spôsob pre prežitie minimálne prvých dvoch hodín po pôrode.

Samoprisatie odporúča aj Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat a v minulom roku sa svojím odborným usmernením k týmto odporúčaniam pridalo aj Ministerstvo zdravotníctva . Pri rozhodovaní sa o tomto odporúčaní iste všetky tieto organizácie zvážili aj otázku toho, či nie je vhodnejšie najskôr dieťa vyšetriť a až potom ho položiť na hrudník matky. Samoprisatie je dôležitejšie. Ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napr. 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu. Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do procesu samoprisatia výrazne klesajú šance, že sa dieťa prisaje správnym spôsobom. A ak sa naučí prisávať nesprávne, je ohrozená úspešnosť dojčenia – matka môže mať v dôsledku nesprávneho prisávania bolesti bradaviek, môže mať bolestivo naliate prsníky na 3. – 4. deň po pôrode a najmä – dieťa napriek tomu, že sa bude prisávať často a na dlhú bodu, nevypije dostatok mlieka, čo sa prejaví napr. úbytkom hmotnosti, dehydratáciou dieťaťa či silnou novorodeneckou žltačkou.

Nebude dieťaťu lepšie na výhrevnom lôžku alebo aspoň v zavinovačke, čo ak sa podchladí?

Kontakt koža na kožuMatkino telo vníma teplotu dieťaťa a reguláciou vlastnej telesnej teploty matka citlivo reguluje teplotu svojho dieťaťa. Obavy o to, že by dieťa prechladlo, či sa podchladilo, sú neopodstatnené. Vedecké štúdie jednoznačne dokazujú, že telesná teplota dieťaťa je regulovaná lepšie v kontakte s pokožkou matky, než v prípade, že je dieťa oblečené a zavinuté v zavinovačke. Prehriatie dieťaťa v inkubátore či na výhrevnom lôžku je neopodstatnený zásah, ktorý neprináša dieťaťu žiadne výhody a má viaceré riziká. Matkino telo je pre dieťa lepšie než inkubátor, pretože pomáha udržiavať v stabilnom stave nielen teplotu, ale aj ďalšie dôležité fyziologické funkcie dieťaťa, napr. dýchanie či srdcovú činnosť.  Z tohto dôvodu je kontakt pokožky na pokožku výhodný nielen pre zdravé, donosené deti, ale aj pre predčasne narodené deti, či deti, ktorých zdravotný stav nie je stabilný.

Apgarovej skóre rovnako ako zbežnú prehliadku dieťaťa je možné uskutočniť aj popri samoprisatí dieťaťa. Zdravý donosený novorodenec nepotrebuje odsávanie nosa a hltana. Všetky ostatné procedúry je možné odložiť na dobu, keď sa dieťa zoznámi s matkou a novým prostredím a nadojčí sa.

S ohľadom na všetky výhody, ktoré dieťa získava pri samoprisávaní a najmä v kontexte toho, že takéto deti majú omnoho vyššiu šancu, že budú dojčené výlučne do 6. mesiaca a že budú dojčené dlhodobo, je skôr vhodné otázku položiť opačne – neohrozím dieťa, ak sa uprednostní váženie, aplikácia vitamínu K, či ošetrenie očí a ďalšie procedúry pred možnosťou naučiť ho správne sa dojčiť, zabezpečiť mu dostatočný prísun materského mlieka od prvých chvíľ po narodení a bezproblémový začiatok dojčenia?

Čo ak bude matka po pôrode unavená, nemá právo si oddýchnuť a až potom sa o svoje dieťa starať?

Matka pri samoprisatí dieťaťa nemusí vyvíjať žiadnu aktivitu. Svoje dieťa môže (a pravdepodobne bude) hladkať a inak sa mu nemusí nijako špeciálne venovať. Dieťa takmer neplače, nie je nutné ho tíšiť alebo sa oňho inak starať.

Prečo sa oplatí dohodnúť si uskutočnenie samoprisatia s personálom nemocnice?

Väčšina detí sa v kontakte pokožka na pokožku prisaje sama, bez akejkoľvek pomoci. Je to jednoduchý, replikovateľný postup, ktorý si nevyžaduje zložité zaškoľovanie zdravotného personálu. Tento postup by mal vzhľadom jeho jednoduchosť a najmä vzhľadom na množstvo výhod, ktoré prináša matke a najmä dieťaťu, byť bežnou rutinou v každej našej pôrodnici.

Pôrodnice s plaketou baby-friendly sa zaviazali, že budú tento postup dodržiavať pri každom dieťati. Platí to aj pre deti narodené cisárskym rezom, kde však samozrejme dieťa nemôže byť položené na brucho matky, ale na miesta, kde nebude lekárovi prekážať v dokončení operácie – teda priečne cez prsníky matky alebo bruškom na rameno matky hlavou smerom k prsníku. Samoprisatie je možné využiť aj pri predčasne narodených deťoch, či deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou, pokiaľ sú v stabilnom stave. Ich fyziologické funkcie sú v kontakte s pokožkou matky udržiavané omnoho lepšie než v inkubátore.

Výhody pre matku:

1. Rýchlejší pôrod placenty, rýchlejšie zavinovanie maternice, menšie krvné straty, menšia pravdepodobnosť anémie po pôrode.
2. Tvorba oxytocínu (u matky aj dieťaťa) – to aktivuje tvorbu prolaktínu, tvorbu až 19. špeciálnych hormónov tráviacej sústavy, niektoré z nich sú rastové hormóny (inzulín, cholecystokinín a gastrín), ktoré uľahčujú absorpciu potravy. Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky, dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu.
3. Jednoduchší začiatok dojčenia, podporuje dlhodobé dojčenie.
4. Zlepšuje naviazanie páru matka- dieťa.
5. Dieťa takmer vôbec neplače – to výrazne posilňuje matkin pocit, že je schopná sa postarať o svoje dieťa a že je dobrá matka. Čím viac spoločného času sa dopraje matke a dieťaťu a čím viac dieťa saje na prsníku, tým sa viac zlepšuje schopnosť matky starať sa o dieťa.

Výhody pre dieťa:

1. Prechod z prostredia maternice do vonkajšieho sveta podľa očakávaného vzorca (keďže sa v tejto situácii správajú rovnako takmer všetky deti, môžeme predpokladať, že ide o inštinktívne správanie).
2. Dieťa je optimálne zahriate a jeho telesná teplota sa udržiava lepšie než v inkubátore/výhrevnom lôžku.
3. Urýchľuje metabolickú adaptáciu dieťaťa – vyššie hladiny krvného cukru a a iné biochemické parametre v prvých hodinách života, napr. rovnováhy kyslého a zásaditého prostredia.
4. Úspešné dojčenie z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.
5. Dieťa sa rýchlejšie a účinnejšie učí správnej technike dojčenia.
6. Dieťa získava dostatok kolostra (s vysokým obsahom protilátok) okamžite po pôrode  (kolostrum je v matkiných prsníkoch prítomné už od 16. týždňa tehotenstva a po pôrode ho je pre dostatok pre pokrytie potrieb dieťaťa, rozhodne to nie je len pár kvapiek).
7. Jeho pokožka sa kolonizuje mikroflórou matky.
8. Kolostrum a správna mikroflóra kože napomáhajú zníženiu pravdepodobnosti infekcie dieťaťa, čím sa zlepšujú jeho šance na prežitie.
9. Príjem kolostra urýchľuje odchod smolky, čo zabraňuje, aby sa normálna novorodenecká žltačka zhoršila na úroveň, keď sa už preventívne zasahuje.
10. Lepšie naviazanie páru matka-dieťa.
11. Môže zlepšovať vývoj nervového systému dieťaťa.
12. Dieťa menej plače (v prvých 30. minútach v priemere 60 sekúnd a v ďalšej hodine asi 10 sekúnd, v porovnaní s deťmi, ktoré nie sú v kontakte s matkou, tie prvú polhodinu života preplačú asi 18 minút a v ďalšej hodine preplačú asi 29 minút).

A čo ďalej? Unavuje takéto dojčenie ?

Je jednoduchšie problémom pri dojčení predchádzať ako ich riešiť. Samoprisatie ponúka úžasnú možnosť využiť čas, v ktorom je dieťa najlepšie pripravené na to, aby sa naučilo správnej technike dojčenia. Umožnime našim deťom, ale aj nám, matkám, využiť ju!

Autor: RNDr. Viera Červená

Spracovanie do blogu: Adriana Kráľová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *